Týranie, zneužívanie či zanedbávanie sa vyskytuje v mnohých domácnostiach, pričom často je toto rodinné "tajomstvo" schovávané za zatvorenými dvermi. Podľa definície Rady Európy z roku 1986 je násilie „akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osobnosti alebo závažne poškodzuje rozvoj osobnosti.“
Podľa medzinárodnej šesťstupňovej stupnice akútnych a chronických životných stresov je domáce násilie stresorom piateho stupňa. Obeť útoku (v 95% žena a dieťa) prežíva extrémnu stresovú situáciu, ktorá ju traumatizuje a poškodzuje a má závažné bezprostredné aj dlhodobé účinky.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje prítomnosť detí pri násilí za ich psychické násilie. Samotné deti sa často stávajú terčom násilia. Môžu trpieť depresiami a úzkosťou, sú agresívne, alebo naopak utiahnuté. Účinky násilia sú hlboké a dlhodobé. Psychická a emocionálna ujma, ktorá zaťaží ich život je nevyčísliteľná.
Cyklus násilného chovania (cycle of violence)
Deti, obete násilia v rodine, sú neskôr často sami páchatelia násilia. Na druhej strane sa tieto deti v priebehu dospievania a v dospelosti (najmä dievčatá) ľahšie stávajú obeťami partnerského násilia.
Masážou k prelomeniu cyklu násilia
Ako vlastne môže dieťaťu pomôcť taká masáž? Výskumy v Touch Research Institute ukázali, že masáž vytvára puto, ktoré znižuje riziko týrania a zneužívania detí. Vedecké výskumy tiež potvrdzujú, že podporné rodinné prostredie a sociálne siete prispievajú k prelomeniu cyklu násilia.
Úlohou masáže je teda zmierniť traumu z detstva spojenú s násilím a poskytnúť príležitosť na prelomenie tohto cyklu týrania.
Pre lepšie pochopenie, ako vlastne masáž a starostlivý dotyk môžu zohrávať takú významnú úlohu pri odbúraní následkov, pozrime sa najprv na faktory, ktoré prispievajú k tomuto problému. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, sú rizikové faktory pre obeť:
- dieťa mladšie ako štyri roky so špeciálnymi zdravotnými potrebami, ktoré by mohli spôsobiť zvýšenú záťaž pre opatrovateľa
- deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami (mentálne postihnuté, deti autistické či trpiace psychickými chorobami)
Rovnako ako existujú špecifické faktory spojené s obeťou, centrum vytýčilo tiež výrazné charakteristiky páchateľov. Sú nimi:
- rodičia, ktorí nechápu potreby svojho dieťaťa, jeho vývoj alebo nemajú rodičovské zručnosti, teda rodičia nepripravení k starostlivosti o dieťa
- rodičia, ktorí boli sami obeťami týrania a zneužívania v minulosti
- rodičia narkomani a alkoholici
- rodičia duševne chorí
- mladí rodičia
- nízke vzdelanie rodičov
- osamelí rodičia
- nízky príjem rodičov
- rodičia sami týraní partnerom zároveň s dieťaťom
Traumatizujúce účinky týrania a zneužívania môžu deti pociťovať roky a nikdy naň úplne nezabudnú. Používaním starostlivého dotyku môžeme účinne pomôcť prelomiť cyklus násilia a pomáhame deťom cítiť sa milovanými a cennými.
Nielen naše ruky, ktoré poskytujú tú najlepšiu starostlivosť, ale naše srdcia a myseľ im môžu pomôcť pri prekonávaní traumy.
Masáž týraných detí v krízovom centre
Hodiny masáže v krízovom centre si vyžadujú veľa trpezlivosti a je nutné sa pripraviť na veľa negatívnych odpovedí. Ak sa niekedy ako CIMI stretnete vo svojej praxi s takýmto dieťaťom a jeho matkou, snáď vám pomôže pár užitočných rád:
Prostredie krízového centra by malo poskytovať vhodné miesta na masáž, kde sa dieťa cíti bezpečne. Mali by to byť miestnosti bez hluku a rušivých podnetov.
Pred prvým stretnutím a zoznámením s dieťaťom sa oboznámime s jeho anamnézou (aký druh násilia zažilo, kým bolo týrané, prípadne jeho momentálny stav posúdený sociálnym pracovníkom..)
Nesmieme zabudnúť, že aj matka mohla byť obeťou násilia, preto si taktiež vyžaduje individuálny a trpezlivý prístup.
Matku treba naučiť dávať a prijímať aj pozitívny dotyk, vysvetlíme jej použitie očného kontaktu, komunikácie a ich dôležitosť pre dieťa a aj pre ňu samotnú. Naučíme ju poskytovať dieťaťu to, čo potrebuje najviac: lásku a bezpečné upevnenie ich vzájomného vzťahu.
Poloha pri masáži pri prvom stretnutí by mala byť zásadne v sede. Je to dôležité, pretože na chrbte a bruchu sa dieťa cíti priveľmi zraniteľné. Tieto polohy neumožňujú pre malého klienta vidieť všetko, čo sa s ním deje. Pri ďalších stretnutiach, ak bude dieťa chcieť, môžeme využiť aj spomínané polohy.
Pri prvom sedení je vhodné, aby matka nechala dieťa úplne oblečené, vrátane ponožiek a topánok, bude sa cítiť viac v bezpečí. Na ďalších hodinách už väčšinou môžeme vyzliecť dieťaťu aj časť oblečenia a použiť olej.
Inštruktorka nemasíruje týrané dieťa, ukazuje masážnu techniku vždy na bábike! Aj ona zvolí vhodnú polohu (rovnako drží bábiku pred sebou v sede), pričom sa nachádza v bezpečnej vzdialenosti – nevstupuje do osobnej zóny dieťaťa ani matky.
Po zvolení vhodnej polohy si matka od dieťaťa vypýta povolenie. Získanie povolenia od dieťaťa (bez rozdielu či ideme masírovať škôlkara alebo malé bábätko) je pred začiatkom masáže obvzlášť dôležité. Mnoho z týraných detí žilo v prostredí, kde nemohlo povedať nie k ničomu.
Niektorí ľudia majú problém predstaviť si, ako si môže dieťa ktoré ešte nerozpráva povedať, či je pripravené a ochotné sa nechať masírovať. Aj malé bábätká nám v istom zmysle pohľadu dávajú odpovede – ich výrazy tváre, držanie tela a iné non-verbálne alebo pre-verbálne prejavy. Masáž pomôže matke rozpoznať rozsah emocionálnych a behaviorálnych prejavov dieťaťa.
Matku naučíme, kedy a ako žiadať o povolenie pred masírovaním. Štruktúrovaný proces povolenia zahŕňa taktiež vysvetlenie masáže dieťaťu. Samozrejme slovami, ktorým bude rozumieť.
Dieťaťu dáme právo povedať čo „áno“, čo „nie“ a prípadne, aby si určovalo v masáži prestávky. Vhodné je nazvať tieto slová nejakým synonymom, napr. namiesto „nie“ môže povedať „stačí“.
Použijeme techniku pokojných rúk na časti tela, ktoré matka označí za najmenej chúlostivé pre dieťa. Ak nevie na otázku chlostivosti odpovedať, ponúkneme jej začať s technikou pokojných rúk a následne s masážou nôh.
Ak dieťa odmietne masáž jednej časti tela, bez slova prejdeme na inú časť, po čase (a ďalších sedeniach) sa znovu môžeme k tejto časti vrátiť a skúsiť sa spýtať znovu.
Nikdy dieťa nemasírujeme proti jeho vôli!
Ak si dieťa nepraje masáž od matky ani po 2 sedeniach, skúsime dieťaťu ponúknuť na výber masáž 2 častí tela, aby sa mohlo rozhodnúť – „budem ti dnes masírovať nožičky alebo ručičky?“.
Prípadne mu navrhnúť, že dnes bude masírovať mamičku a nabudúce mamička jeho. Ak sa takáto masáž uskutoční, je vhodné opýtať sa pri nej matky na jej pocity. Naučíme ju dieťaťu poďakovať a pochváliť ho.
Ak malý klient odmieta masírovať aj matku, môžeme jej podať bábiku, aby masírovala ju a dieťa sa môže pozerať. Na ďalších sedeniach možno bude chcieť byť masírované..
Taktiež môžeme ponúknuť matke, aby sa techniku masáže a pokojných rúk naučila najprv na bábike a potom v súkromí masírovala svoje dieťa v čase, kedy to dieťaťu bude vyhovovať.
Bc. Jana Krpalová Mračková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára