Masáž uzlíčkov

„Aký pocit je krajší od toho, keď máte v rukách detskú rúčku? Takú malú, jemnú a teplučkú ako mačiatko schúlené v prístreší vášho zovretia.“ Marjorie Holmesová

Pre nezrelých novorodencov či novorodencov zaostávajúcich v telesnom či emocionálnom vývoji môže mať masáž vynikajúce účinky. Masáž či pozitívny dotyk je zdieľaním láskyplnej komunikácie medzi rodičom a novorodeniatkom. Mimo iné pomáha prekonávať negatívne skúsenosti spojené s pôrodom, odlúčením sa od matky a s bolesťou, ktorú už od narodenia intenzívne vnímali. Nepriaznivý vplyv týchto ranných zážitkov sa odzrkadľuje aj v neskoršom chovaní detí.

Výskum o dotyku ukazuje množstvo výhod v rámci rozvoja dojčiat: napríklad zníženie stresu, priberanie na váhe a skoršie prepustenie z nemocnice. Rodičom dodáva pocit, že sú schopní porozumieť nemému jazyku svojho dieťaťa. Vedú s ním tzv. dialóg dotyku, ktorý možno použiť v každom stupni jeho rozvoja. Pozitívny dotyk taktiež podporuje úctu k bábätku ako k jednotlivcovi. Väčšina dotykov, ktoré tieto deti poznali boli bolestivé. Okrem toho sa musia vyrovnať s úzkosťou z odlúčenia od svojej matky. Masáž (pozitívny dotyk) vytvára spojenie medzi rodičmi a bábätkami.

V niektorých nemocniciach začínajú s masážami "uzlíčkov", keď sa ich stav stabilizuje, čo znamená - od chvíle, keď už nie sú závislé na prístrojoch. „Masáž detí však môže začať od narodenia dieťaťa. Takáto masáž sa vykonáva v aure dieťaťa, v jeho energickom poli. Hladíme od hlavičky k pätám len niekoľko centimetrov nad povrchom kože, sledujúc pri tom obrysy jeho tela“ (Auckettová, A. D., Masáže kojencov, 1992).

Neskôr, keď už má matka povolené dotýkať sa dieťaťa, musí byť veľmi jemná. Najprv využije techniku pokojných rúk (položí svoje ruky pomaly na telíčko a masáž realizuje len v myšlienkach. Podpornými dotykmi vytvorí stabilitu. Urobí nad hlavou kalich a ak je to možné na inej časti tela použije druhou rukou jemný, pozitívny tlak. Zhlboka sa niekoľkokrát pomaly nadýchne. Myslí pozitívne. Pri predčasne narodených deťoch sa nesmie zabudnúť na dôležitú zásadu: s dotykom začneme na najmenej rušivej časti tela. Kvalita dotyku vlýva na odpovede bábätka. Ľahký tlak s rýchlym akoby páperím hmatom končekov prstov stimuluje receptory pokožky, ktoré aktivujú tzv. odpoveď „bojuj alebo uleť“ teda „figh or fly“. Bábätko môže táto činnosť nahnevať. Hlboký tlak objatia, pomalé pevné hmaty vankúšikov prstov pôsobia naopak upokojujúco.

Rodičia by si na začiatku každej masáže mali vypýtať povolenie. Dialóg dotyku je proces „počúvania a odpovede“ ako akákoľvek iná konverzácia. Nežným, pokojným hlasom sa povie bábätku, čo sa s ním chystáme urobiť (vypýtame si od bábätka povolenie). Všímame si pri tom signály akceptovania – napr. ak je čulé alebo bdelé, vyzerá ružovo a dýcha jemne alebo naopak signály odmietania – zívanie, vystrašený výraz, mrvenie sa, zmena farby.

Prispôsobíme taktiež prostredie: tlmené svetlo, zníženie hluku, teplo a pohodlie. Začneme pevným stláčaním alebo pomalým, pevným hmatom. Počkáme a pozorujeme reakcie bábätka. Ak dieťatko dovolí, pokračujeme, ak nie použijeme techniku pokojného dotyku a pozitívneho tlaku, teda necháme ruky jemne položené na bábätku. Pohyby pri masáži týchto detí by mali byť rytmické, pomalé, harmonické. Stimuláciu môžeme zvýšiť primerane k vzrastajúcej tolerancii bábätka.

NICU (Neonatal intensive care unit USA) odporúča masírovať menšie časti tela každý deň. Najmä do doby plánovaného termínu pôrodu je vhodné bábätko klokankovať. U detí, ktoré sa bránia dotykom – postupujeme veľmi pomaly, opatrne a trpezlivo.

Dieťaťu môže pomôcť, keď sleduje masírovanie iného dieťaťa, ktoré je uvoľnené a otvorené, môže to byť aj bábika, ktorú hladkáme a masírujeme, aby úzkostlivejšie dieťa mohlo vycítiť, že vlastne ide o pekné a láskavé maznanie.

Ďakujem Nataškinej maminke za poskytnutie fotografií.