Láska otca je rovnako zložitá a dôležitá ako láska matky. Ak má muž príležitosť, môže byť rovnako „materský“ ako žena. Môže dieťa ochraňovať, byť k nemu štedrý, môže mu poskytovať mnohé podnety, vnímať jeho potreby, môže sa oň starať.
Pretože stereotypné a nesprávne chápanie úlohy otca väzí hlboko v našej kultúre, trvalo neúmerne dlho, než sme si uvedomili tieto jednoduché životné skutočnosti. Pohľad na novorodeniatko „spúšťa“ celý rad prejavov lásky práve tak u otca ako u matky (rovnako často a intenzívne hrkúta, uprene na dieťa pozerá a rozpráva mu).
Psychológ Ross Parke konštatoval, že mužom trvá trochu dlhšie, než si vytvoria vrelý vzťah k svojim deťom. Pravdepodobne nie sú v tomto smere ani biologicky, ani kultúrne tak pripravený ako ženy. Tento rozdiel sa však stratil, keď sa čas návštev prispôsobil pracovnému programu otcov. Otcovia svoje ratolesti bozkávali, objímali, kolísali a držali ich na rukách práve tak často, ako ich manželky.
Najväčšou záhadou je zdroj väzby medzi otcom a dieťaťom. V podstate je to láska. Na začiatku však zrejmé psychologické a fyziologické spojivá, ktoré pútajú matku s dieťaťom, tu nie sú. Otcovia nemusia deti deväť mesiacov „nosiť“, nedojčia ich a málokedy strávia s nimi toľko času ako ich ženy. No puto, ktoré sa napokon medzi nimi vytvorí, môže byť rovnako silné ako puto medzi matkou a dieťaťom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára