Join us on Facebook

Please wait..10 Seconds Cancel

cookies

sobota 9. apríla 2016

Leniví rodičia - dobrí rodičia?

Leniví rodičia - dobrí rodičia?

Samozrejme ako v čom. Ak však ide o nejaké urýchľovanie vývoja nášho drobca, alebo asistencia pri pádoch pri učení sa chodiť, môžeme dieťatku len uškodiť.
Veď dieťa ťahá za rúčky a dáva do sedu naša pediatrička už od prvej poradne! Ale taktiež by vás mala upozorniť na to, že ona len kontroluje reflexy vášho dieťatka a že vy sami to doma robiť nemáte!

Je pomoc dieťatku vždy na mieste?





Aké reflexy vyšetruje môj pediater? A ja doma nemám??

Každé zdravé dieťatko sa narodí s istou výbavou nepodmienených reflexov, ktoré sú špecifické len pre toto novorodenecké obdobie. Ak vývin napreduje správne, tieto reflexy prestávame pozorovať cca v 4. – 6. mesiaci života. Niektoré reflexy sa vývinom menia aj na vedomú činnosť.

Hľadací reflex 
provokuje sa podráždením pery v strede úst alebo pri úst­nych kútikoch. Keď dieťa pohladkáte blízko kútika úst, malo by reflexne otočiť hlavičku smerom k hladkajúcej ruke. Hľadací reflex predchádza saciemu reflexu. Pokiaľ dieťa dojčíte a ono je menej aktívne, prípadne pri dojčení zaspáva, nestimulujte ho hladkaním po líčku. Reflexne sa totiž môže pustiť prsníka a bude opätovne „hľadať“. Tento reflex prestáva byť výbavný cca v 3. mesiaci života. 


Sací reflex

vďaka nemu sa deti vedia prisať na prsník (môžu mať problém deti narodené pred 36. gestačným týždňom). Pozor – deti budú sať všetko, čo im dáte do úst – cumeľ, prst na upokojenie, deti sa vedie prisať aj na inú časť prsníka a vyrobiť vám tam „cucflek“. Preto je často mylná „diagnostika“, že pokiaľ dieťa saje prst, musí byť hladné. Saje preto, lebo má sací reflex. Malo ho už aj v maternici, objavuje sa okolo 24. – 28. gestačného týždňa. Ten prestáva byť výbavným okolo 4 - 6  mesiaca (v tomto období už dieťa saje vedome) a opäť sa objaví na starobu, v presenilnom období.





Hltací reflex

je  vyvolaný  prítomnosťou  potravy  v  prednej  časti  jazyka.



Úchopový reflex

sa  prejavuje  uzavretím  dlane dieťaťa, ak  sa  jej  dotkneme  prstami. Úchop je natoľko silný, že  dieťa  môžeme zdvihnúť z podložky, jeho  dlane  sa  neotvoria. Najprv sa prichytáva prostredník, potom ostatné prsty a nakoniec palec.

Po  2   až  4 mesiacoch  tento  reflex na horných končatinách mizne. Silnejším tlakom do dlane možno vyvolať dlaňovo­čeľustný reflex (Babkin, Lesný) - dieťa vtedy zovrie prst a otvorí aj ústa.

Reflex svojim vývinom speje k vedomej činnosti – teda úmyselnému uchopovaniu a držaniu predmetov.

 
Úchopový reflex - foto: Human etology


Pediater potiahne dieťatko skoro do sedu, doma však toto neprecvičujte!


Babinského reflex

je pozorovateľný na chodidle. Ak podráždime chodidlo dieťaťa od päty smerom k prstom, po kraji chodidla, roztiahne dieťa prsty akoby do vejára. Tento reflex vymizne do 12. – 16. mesiaca, kedy dieťa reaguje rovnako ako dospelý človek, teda ohne prsty na nohe smerom dole.



Chôdzový automatizmus

pediater novorodenca chytí pod pazuchami tak, aby sa nôžkami dotýkalo  pevnej podložky, začne napodobňovať chôdzu. Tento reflex do cca 4 mesiaca vymizne. Doma tento reflex neskúšame! 




Reflexné plazenie

sa vyvoláva v polohe na brušku (do konca 2.mesiaca) dotykom plochou dlane dospelého na chodidlá dieťaťa, prípadne ľahkým tlakom na chodidlá v smere pohybu. Taktiež doma neprecvičujeme.



Moorov reflex
je reakciou novorodenca na úľak. Má tri fázy: symetrický pohyb rukami nahor a do strán, s otvorenými dlaňami a nádychom. Nasleduje strnutie – „zmrznutie“. Aktivuje sa sympatikus, uvoľňuje sa adrenalín a kortizol (stresové hormóny), zrýchľuje sa tep, prehlbuje dýchanie. Tretia fáza je „objatie“ horných končatín, nasleduje výdych, plač alebo krik. Tento reflex nastupuje od 28. gestačného týždňa a prestáva byť výbavný do 3 - 4 mesiaca života dieťaťa. V 1. mesiaci života sú prítomné obe fázy reflexu, medzi 2. a 3. mesiacom je prítomná len fáza roztiahnutia končatín. Pretrvávanie tohto reflexu po 6. mesiaci je patologický príznak.

Úlohou tohto reflexu je počas vnútromaternicového života pomáhať vo vývoji mechanizmu dýchania a zjednodušuje prvý nádych. Moorov reflex tiež v prípade zľaknutia vyvolá u dieťaťa plač a upozorní tak opatrovateľa na nebezpečenstvo. Na začiatku života dieťaťa sa bežne objaví, keď dieťa cíti, že padá (keď ho prudšie položíte na podložku) – uvidíme symetrické rozhodenie ručičiek i nožičiek. Tento reflex doma neskúšame!



Tonicko – šijový reflex

ak  novorodeniatko pediater položí na chrbát a prekrúti  mu  hlavu  na pravo, vtedy sa  pravá  ruka  vyrovná (nastáva  extenzia  pravej  končatiny)  a  ľavá  sa  ohne. Trvá to cca tri mesiace.




Nepodmienené reflexy sú reakciou dieťaťa na podnety zvonka. Sú ukazovateľom správneho psychomotorického vývinu dieťatka. Ich neprítomnosť, resp. prítomnosť po určitom čase môže byť znakom poškodení CNS. Preto ich pravidelne sledujú pediatri v rámci poradní.


Kedy má Vaše dieťatko sedieť?


Pokiaľ je dieťatko zdravé a v poradniach prosperuje, samo sa vie posadiť medzi 6 a 9 mesiacom. K tomuto úspechu sa však dieťatko musí postupne dopracovať, a my by sme mu mali prispôsobiť podmienky tak, aby to mohlo samo dosiahnuť (dieťatko dať na rovnú nešmykľavú podložku, robiť s ním koordinačné cviky, masírovať ruky, nohy, hrudník, bruško a chrbátik).  

Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nie veľmi reálna.
Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť.
Tým, že dieťatko predčasne ťaháme za rúčky do sedu, alebo ho podkladáme vankúšmi aby sedelo ohrozujeme jeho zdravý vývoj. Poloha, pri ktorej sa dieťatko samo posadí je poloha na štyroch alebo na brušku, nikdy nie z ľahu na chrbte!


čo nerobiť:


    • posádzať dieťatko na svoje kolená     
    • posádzať dieťatko do stoličky na kŕmenie
    • posádiť dieťatko na posteli s vankúšmi za chrbtom
    • posádzať dieťa do kočíka







      prečo:



        • pasívny posed môže zapríčiniť skoliózu
        • dieťatko sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice
        • väčšinou dieťa býva i stočené do jednej stany
        • kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu
        • hlava dieťatka je ešte príliš ťažká v pomere k ostatnému telu a nadmerne tlačí na chrbticu
        • tlak hlavičky a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány má negatívny vplyv na vývin srdca, pľúc – vrátane porúch dýchania
        • väčšina pasívne posadzovaných detí nelozí alebo len veľmi krátko
        • sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu
        • môže sa zablokovať psychomotorický vývin







          Odborníci upozorňujú, že ak si dieťa sadne zo zvýšenej polohy – napr. pri sede v autosedačke či polohovacom lehátku, alebo v kočiari, ide tiež o pasívny sed. Dieťa si nesadlo so všetkými pohybmi, ktoré k sedu sú potrebné, ale sa pravdepodobne pritiahlo za ruky ...

           

          Ak si dieťatko sadlo samo:
          • Obe nožičky by mali byť voľne natiahnuté pred telom
          • Ramienka – sú voľne spustené od uší dole
          • Krk – mali by ste vidieť rovný krk, bez predsunutej hlavičky (predsun = ušká sú pred ramenami a brada je vysunutá dopredu
          Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ – dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne. Toto obdobie by však malo trvať cca 2 týždne.
          Ak uvidíte, že vaše dieťatko vie v sede zodvihnúť obe ruky nad horizontálu – teda napr. načiahne rúčky za vami tak, že jeho lakte sú vyššie než ramená, je to signálom toho, že čoskoro sa dieťa začne stavať popri nábytku – bude sa vyťahovať do stoja.
          Žiadny stupeň vo vývine pohybu vášho dieťaťa by ste nemali urýchľovať. Mali by ste len vytvárať vhodné podmienky na to, aby dieťa mohlo dostatočne cvičiť a posilňovať svoje telíčko a všetky vývinové fázy zvládlo samo.





          Chôdza - treba mu pomôcť?


          Takto NIE


          Mnohí rodičia sa pýtajú, či treba dieťatko nejako „učiť“ a nacvičovať s ním chôdzu.
          Je prospešné pre dieťa používanie chodítka, do ktorého sa dieťatko vloží a odráža sa nožičkami, pričom sa pohybuje? Alebo nacvičovanie chôdze s deťmi tak, že ich držia za obe rúčky a dieťatko sa snaží kráčať?

          Dieťatko by si malo samé určiť čas, kedy je schopné vykročiť po vlastných nohách a predtým by malo trénovať prirodzeným spôsobom – plazením, lezením či chodením popri nábytku.


          Chodítka sú podľa mnohých odborníkov absolútne nevhodné, pretože neprimerane zaťažujú detské kĺby, môžu spôsobiť problémy s chrbticou a taktiež učia deti nesprávnemu spôsobu chôdze – deti často chodia po špičkách.
          Takto ÁNO - motivácia dieťaťa
          Chodenie za rúčky taktiež nie je potrebné a rovnako učí dieťa nesprávnej chôdzi, pretože dieťatko robí niečo, na čo ešte nie je dostatočne pripravené. Zároveň pri tom trpí chrbát rodičov.

          Urýchľovanie teda naozaj nemá zmysel a môže skôr uškodiť. Dieťatko sa učí loziť samo, snaží sa samo postaviť v postieľke, chodiť samé popri nábytku, tak prečo mu nenechávame voľnosť a svoje tempo aj v chodení? Ono samé najlepšie vie, kedy je správny čas pre neho. Dôverujte mu.


          Zdravé dieťa nie je potrebné učiť sedieť, loziť ani stáť ani chodiť, všetko postupne vývinom príde samo!

          Dieťatko sa učí aj samo padať
          Dieťa, ktoré sa dostane samé do stoja, musí sa automaticky naučíť vrátiť sa na zem. Pokiaľ rodičia začnú dieťa pri páde chytať alebo dávať do sedu, dieťa bude mať pocit, že rodič je súčasťou jeho pohybového stereotypu.
          Toto dieťatko pri páde nechá hlavičku zdvihnutú.
          Samo sa naučilo takto padať.
          Môže dôjsť až do stavu, že dieťa kedykoľvek, keď uvidí matku či otca v blízkosti, spolieha sa na ich uchytenie za každých okolností,  aj keď sa rodič práve nepozerá alebo nie je tak blízko aby zabránil pádu. Preto sa väčšina úrazov stáva v priamej blízkosti rodičov.
          Naopak dieťa, ktoré nie je chytané pri pádoch, sa veľmi skoro naučí spoliehať samo na seba. Samozrejme treba odstrániť ostré hračky a použiť umelé ochrany rohu stolíkov, aby sme predišli zraneniu dieťatka, ale zachytávať ho pri klasickom páde, kde nie je riziko vážneho poranenia nie je dobrý spôsob ako mu pomôcť.


          Každý pád je dôležitá informácia do mozgu, ako nabudúce urobiť pohyb správne. 

          Pri nácviku zliezania je potrebné dodržať dostatočne veľkú vzdialenosť a udržiavať s ním očný kontakt.
          Pri prípadnom páde situáciu zľahčite, dieťatko veľmi neľutujte.
          Taktiež nejaké podkladanie vankúšikmi alebo nosenie detskej helmy pre lezúňov. Neskôr na asfaltovej ceste už vankúš alebo helmu mať so sebou nebudete a celý život ich nosiť nemôže :)


          Zdroje obrázkov:
          www.momtastic.com
          babetko.rodinka.sk
          najmama.aktuality.sk

          Ostatné obrázky vlastný archív.

          Žiadne komentáre:

          INSTAGRAM