U ešte nenarodeného dieťatka možno snímať mozgové rytmy a podľa nich rozlišovať medzi spánkom a bdením. V tomto čase je dieťa mentálne aktívne aj v spánku. Počínajúc tridsiatym druhým týždňom snímanie mozgových rytmov umožňuje rozoznávať fázy spánku REM (rapid eye movement = rýchly pohyb oka), ktoré u dospelých charakterizujú stavy snívania.
Dieťaťu sa podľa Vernyho (1993) môže snívať, že hýbe rukami a nohami, alebo že počuje nejaké zvuky. Môže sa mu snívať, že počúvajú matkin hlas, či sa hrajú s pupočnou šnúrou.
Výskumy dokázali, že dieťa trávi väčšinu svojho času v týchto štádiách:
Pokojný spánok
Asi 40% času je dieťa neaktívne, pohne sa len ojedinele, občas akoby spalo.
Aktívny spánok
Asi 42% času sa dieťa zdá akoby spalo, ale súčasne môže vykonávať náhodné pohyby, akoby mávalo končatinami.
Aktívna bdelosť
Dieťa sa pohybuje aktívne a veľmi čulo – čo veľmi dobre pociťuje aj sama matka. Táto fáza však predstavuje len asi 10% z celého času, najčastejšie v noci, keď sa matka snaží zaspať.
Pokojná bdelosť
Asi 2 až 3% času sa dieťa takmer nepohybuje, ale jeho oči sú v neprestajnom pohybe. Je to podobné stavu novorodenca, ktorý pokojne oddychuje a pozoruje okolie okolo seba.
Nenarodené deti môžu rytmus spánku prispôsobiť rytmu svojich matiek s rovnakou presnosťou ako novorodenci. Výsledky štúdie Dr. Stirnimanna ukázali, že jestvuje veľmi jednoduchý dôvod, prečo novorodenci spia práve vtedy, kedy spia. Ich spánok nesúvisí s časom kŕmenia, s postupmi opatrovania, ani s hocičím iným, čo sa môže vyskytnúť po narodení. Schémy spánku dieťaťa sa fixujú mesiace vopred a určuje ich jeho matka.
Štúdia Dr. Stirnimanna ukázala, že matka a dieťa začínajú zlaďovať svoje rytmy a vzájomné odpovede už mesiace pred narodením. Toto priamo poukazovalo na jediný záver: väzba po narodení, ktorá sa študovala vždy ako jedinečný a izolovaný jav, bola v podstate pokračovaním procesu väzby, ktorý sa začal dávno predtým, v maternici.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára