Význam otca v tehotenstve

Prvé tehotenstvo môže byť tak ako pre matku, tak aj pre otca veľkou neznámou. Ak tehotenstvo nebolo plánované, môže byť otec mierne šokovaný. Antikoncepcia, nech už partneri používali akúkoľvek, nie je neomylná. Partner sa môže cítiť frustrovaný, dokonca i zúrivý zo súčasného stavu, najmä ak nemá s partnerkou vážny vzťah. Aj napriek tomu by sa mal snažiť vybudovať si hlboký, celý život trvajúci vzťah k svojmu potomkovi, dokonca aj vtedy, keď s jeho matkou nebude v žiadnom vážnom vzťahu. Najlepším obdobím začať si budovať takýto vzájomný vzťah, je práve tehotenstvo.

Otec, práve tak, ako matka prechádza psychickými zmenami počas tehotnosti svojej manželky. Muž sa učí byť otcom už počas vnútromaternicového života dieťatka, ktoré splodil. „Ubezpečujem vás, že to niekedy nie je ľahké, ale je skutočne nutné stať sa otcom už teraz.“ Kapr.
Otec hrá veľmi dôležitú úlohu. Budúcemu dieťatku dáva polovicu dedičných vlastností, polovicu predlohy pre budúci vývoj.

Väčšina otcov sa časom v tehotenstve cíti odstrčených, niektorí začínajú na svoje ešte nenarodené dieťa žiarliť. Najlepším prostriedkom, ako sa zbaviť pocitu odstrčenia, často býva chvíľa, keď sa otcovi podarí stotožniť sa s myšlienkou, že bude rodičom. Otcovia majú dnes množstvo možností zapojiť sa aktívne do priebehu partnerkinho tehotenstva a zažiť pritom veľa príjemného.

Možností, ako sa podeliť s tehotenstvom existuje niekoľko:
Partneri by mali spoločne navštevovať tehotenské poradne. Otec sa tak naučí viac o tom, čo sa deje s jeho partnerkou a dieťaťom. Ultrazvukové vyšetrenie umožní pohľad na spoločné nenarodené dieťa. Od asi 30. týždňa otec môže počuť tlkot srdca svojho dieťaťa priložením ucha na partnerkino brucho. Od piateho mesiaca môže cítiť aj pohyby dieťaťa. Je možné dokonca vyhmatať ručičky a nožičky.

Dieťa v maternici hlas svojho otca počuje. Budúci otec sa stereotypne vykresľuje síce ako dômyselný, ale nepotrebný. U mnohých mužov to vedie k vnútornej kríze, k strate sebadôvery. V obrannej reakcii sa počas tehotenstva muži odťahujú od svojich žien a utiekajú sa do bezpečia k svojim priateľom a kolegom, ktorí ich uznávajú a vážia si ich. Väzba je spôsob – a to veľmi dôležitý – ako skoncovať s týmto stereotypom a hlbšie a cieľavedomejšie zapojiť muža do života svojho dieťaťa už od samého počiatku. Rozprávaním s dieťatkom, čítaním, či spievaním sa prehlbuje citová väzba medzi otcom a dieťaťom. Najlepšie je robiť to spolu s partnerkou. V tomto období je pre matku nevyhnutný pocit bezpečia. Tento pocit môžu partneri ovplyvniť vzájomnou komunikáciou.

Nie je nezvyčajné, že muž prestane mať sexuálny záujem o svoju tehotnú partnerku. Často to nie je spôsobené ani tak fyzickými zmenami, ale skôr obavou muža o rastúce bábätko v partnerke. Niekedy sa však môže stať, že oblé krivky partnerky v mužovi zosilnia sexuálnu túžbu po nej. No práve v tomto čase sa môže sexuálna túžba aj znížiť. Je vhodné prispôsobiť sa potrebám a túžbam ženy, čo znamená prejaviť svoju lásku k nej aj inými spôsobmi, napríklad častejšími objatiami, bozkami, masážou a nepenetrujúcimi sexuálnymi praktikami. Podľa Hofmannovej (1998) ani vášnivý sex, pri ktorom dochádza pri orgazme k sťahom maternice, nijak neškodí. Však krátko pred termínom pôrodu je potrebná väčšia opatrnosť.


Dr. Lukeschová zaraďuje kvalitu vzťahu ženy k jej partnerovi na druhé miesto za jej postojom k materstvu. Dr. Stott vidí hlavnú príčinu emocionálneho a fyzického poškodenia dieťaťa v maternici v zlom manželstve alebo v zlom partnerskom vzťahu. Vychádzajúc z výsledkov nedávnej štúdie, vykonanej na vyše tisícsto deťoch a ich rodinách, odhaduje, že ženu trpiacu rozháraným manželstvom čaká 237 %-né zvýšenie rizika, že privedie na svet psychicky alebo fyzicky narušené dieťa, než ženu žijúcu v usporiadanom, láskyplnom manželskom vzťahu.
Podľa Dr. Stotta pre nenarodené dieťa predstavujú menšie riziko dokonca tak široko uznávané nebezpečenstvá, ako sú fyzické ochorenia, fajčenie a vykonávanie ťažkej fyzickej práce počas tehotenstva.
Zistil, že z nešťastných manželstiev sa narodili deti, ktoré ako bábätká boli päťnásobne bojazlivejšie a nervóznejšie než deti zo šťastných manželstiev. Tieto deti boli naďalej prenasledované ťažkosťami aj počas detstva.
Dr. Stott uvádza, že v štvrtom až piatom roku života boli menšieho vzrastu, bojazlivé a od svojich matiek nadmerne emocionálne závislé. Tieto údaje sú znepokojujúce, avšak pevné, starostlivosťou prekypujúce puto medzi matkou a dieťaťom môže nenarodené dieťa ochrániť dokonca pred traumatizujúcimi otrasmi.

foto: www.pregnancy365.com