Prirodzené odstavenie

Prirodzené odstavenie znamená, že dieťa už samé prestane prsník vyžadovať. Toto odstavenie trvá aj niekoľko rokov. V spoločenstvách, pre ktoré je dlhodobé dojčenie podľa potreby dieťatka akousi normou, sa deti samé odstavia medzi 3. a 4. rokom. U nás je však dlhodobé dojčenie ešte stále mnohokrát nepochopené a často označované za "zbytočné, nepekné, choré" a dokonca vzbudzuje u niektorých ľudí pohoršenie.

Len málo detí tak má možnosť samé "vyrásť" z dojčenia, pretože vek, ktorý sa považuje obvykle za vhodný je omnoho nižší ako vek, v ktorom by sa dieťatko odstavilo samo prirodzene.

Materské mlieko pri dlhodobom dojčení je často aj lekármi označované za bezvýznamné. Avšak aj toto mlieko je výhodné ako aj z výživového hľadiska ako aj imunologického. Neslúži teda len na upokojenie dieťaťa, ako si mnohí myslia. Popri strave, ktorú dieťaťu podávame už od ukončeného 6. mesiaca potrebuje stále mliečnu zložku. Materské mlieko je stále bohaté na živiny, vitamíny a minerály. Obsahuje látky na posilnenie imunity dieťaťa a pomáha tak prekonať prípadnú chorobu. Dojčené dieťatko nemusíme dokrmovať drahým umelým mliekom, ktoré sa s materským mliekom dá len porovnávať, nikdy sa mu obsahu nevyrovná.

Dlhodobé dojčenie záleží len na rozhodnutí a presvedčení matky poskytnúť dieťaťu jemu potrebný čas na ukončenie dojčenia. 

Ako na prirodzené odstavovanie?
V ideálnom prípade dochádza k ukončeniu dojčenia postupne, tempom a rozhodnutím dieťatka.
Toto odstavovanie je náročné najmä z hľadiska postoja iných k dojčiacej matke. Veľmi prospešná je účasť otca na tomto odstavovaní. Pokiaľ sú o prirodzenom odstavení rozhodnutí obaja rodičia, ľahšie tak odolávajú kritike. Nie raz sa dojčiace matky stretávajú s odsúdením často aj svojho najbližšieho okolia: "Načo ešte kojíš, potom, keď bude väčší ho nebudeš vedieť odstaviť", "Škoda, že ešte dojčíš, mohla by som ti ju postrážiť, kým budete na svadbe", "To ti bude ťahať cecok na ihrisku?" a pod. Toľko mýtov o dojčení existuje..., je len na nás čomu uveríme, a ako sa k odstavovaniu postavíme. Malo by to byť naše rozhodnutie, nie rozhodnutie ovplyvnené manželom, svokrou, mamou, susedkou, kamarátkou...

Od mojich mamičiek:
"Moja dcérka sa odstavila sama 3 mesiace predtým ako mala nastúpiť do škôlky a ja do práce (mala o 3 mesiace 3 roky). Povedala som jej, že už nie je bábätko a keď pôjde do škôlky nebude tam mať ani maminu, ani prsnik. Keď prišlo rozhodnutie o prijatí do škôlky - bol to posledný deň môjho dojčenia." Sysa
"Jedného dňa sme proste skončili... Mlieko si pýtal len večer, takže ho nebolo bohvieako už veľa. Pred spinkaním sme si vždy čítavali rozprávky, a potom prišlo na rad dojčenie a spánok. Mohol mať tak 2 roky a 3 mesiace... keď jeden deň zaspal pri rozprávke a na druhý deň to isté... a už si viac na prsník nespomenul." Daniela

"Prvorodený sa odstavil sám v roku a pol, ešte som ho naháňala s prsníkom aby si cucol... a nič. Druhý syn sa dojčil do 3 a pol roka. To ich pritúlenie sa pri papaní mi chýba. Bolo to krásne obdobie." Paula