BFHI (Baby Friendly Hospital Initiative) s vysvetlením Svetovej zdravotníckej organizácia (WHO)
10 krokov pre úspešné dojčenie v rámci BFHI s komentármi z knihy dr. Jacka Newmana:
1. Nemocnica by mala mať stanovené postupy pri dojčení, ktoré
sú konzistentné, zahŕňajú 10 bodov (BFHI) a s ktorými je oboznamovaný
všetok personál.
Čo by mohlo byť opodstatnenejšie? A predsa mnoho nemocníc, ktoré majú
stanovené postupy aj pre najjednoduchšie úkony, nepovažuje dojčenie za
natoľko dôležité, aby zaručili štandardný postup. Toto často vedie k
tomu, že matka dostáva odlišné informácie od sestry, lekára i diétnej
sestry, ktorí s ňou prichádzajú do kontaktu.
2. Všetok personál, ktorý prichádza do styku s tehotnými ženami
a matkami by mal byť vyškolený, aby stanovené postupy pri dojčení
uplatňoval v praxi.
Nemá zmysel mať stanovené postupy, ak sa neuskutočňujú. Toto je
najťažšie zo všetkých krokov, pretože vyškoliť personál stojí peniaze.
Týka sa to aj lekárov. Je typické, že lekári nemajú záujem zúčastňovať
sa seminárov o dojčení. Najväčší problém je v zmene postojov.
Nanešťastie veľa členov personálu je presvedčených, že by bolo
najlepšie, keby každá matka kŕmila dieťa umelým mliekom, pretože im to
ušetrí veľa práce a problémov. Iní nie sú ochotní uveriť, že informácie,
ktoré doteraz podávali a spôsob, akým sa po mnohé roky zaoberali
dojčením, v skutočnosti narobili viac škody ako úžitku.
3. Všetky tehotné ženy treba informovať o výhodách dojčenia a o základných postupoch pri dojčení.
Toto umožňuje ženám urobiť informované rozhodnutie. Ženám by sa nemali
dávať, ani by nemali byť dostupné, žiadne vzorky umelého mlieka ani
žiadne „vzdelávacie“ materiály od firiem vyrábajúcich umelú výživu.
Nemali by sa konať žiadne skupinové prednášky zamerané na kŕmenie umelou
výživou.
4. Matkám treba pomôcť začať s dojčením do 30 minút po pôrode
alebo aspoň umožniť matke a dieťaťu vzájomný kontakt pokožky na pokožkou
do polhodiny po pôrode.
V skutočnosti nie je vždy možné, aby sa dieťa dojčilo, ale
bezprostredný skorý kontakt zvyšuje pravdepodobnosť budúceho úspechu.
Toto je vhodné pre väčšinu matiek a detí a nemal by byť problém zaviesť
tento bod s výnimkou situácie, keď je matka alebo dieťa veľmi choré. Je
zaužívaných priveľa nesprávnych dôvodov na separáciu matiek a detí.
Treba sa vrátiť k školeniu personálu a k postojom.
5. Ukázať matkám, ako dojčiť a naučiť ich, ako si udržať tvorbu mlieka, aj ak musia byť od dieťaťa dočasne odlúčené.
Ak je matka oddelená od svojho dieťaťa, mala by dostať pomoc hneď, ako
sa dá, aby si začala pre dieťa odstriekavať mlieko. Toto sa často
nerobí. Dôraz sa kladie na chorobu dieťaťa a dojčenie sa nezdá byť
dôležité. Ale ak je dieťa choré, matkino mlieko je dôležitejšie než
inokedy! Treba sa vrátiť k školeniu personálu a k postojom.
6. Dojčení novorodenci by nemali byť dokrmovaní, iba ak je na to lekársky dôvod.
Nanešťastie, znalosť dojčenia v praxi zo strany lekárskeho a
sesterského personálu je často taká nedostačujúca, že sa dokrmovanie
uskutočňuje, aj keď na to nie je vôbec žiaden dôvod. Keď sa zdá, že si
problém vyžaduje dokrmovanie, často sa vyrieši, keď personál pomôže
matke s technikou dojčenia. Viac dôrazu na školenie.
7. Matka a dieťa by mali byť spolu v rámci systému rooming-in.
Rooming-in znamená neustály spoločný pobyt matky a dieťaťa na izbe 24
hodín denne. Personál nerobí matke alebo dieťaťu láskavosť tým, že ich
na noc oddelia, aby „nechal matku pospať si“. Keď ostanú spolu, pomáha
im to „zosúladiť sa“ navzájom, pomáha matke učiť sa rozoznávať signály
dieťaťa a znižuje riziko naliatia prsníkov a neskoršie problémy s
množstvom mlieka.
8. Treba podporovať dojčenie podľa potreby dieťaťa.
Bábätká by mali byť kŕmené podľa svojich potrieb, nie podľa nejakej
schémy. Deti sa zriedkavo dobre kŕmia podľa schémy. Okrem toho si treba
uvedomiť, že dojčenie znamená „kŕmiť sa na prsníku“, a nie len „byť na
prsníku“. Je potrebné, aby personál bol schopný ukázať matke, ako zistí,
kedy dieťa dostáva mlieko. Áno, viac školenia.
9. Dojčeným deťom nedávať žiadne cumlíky, fľaše, klobúčiky.
Aj keď je potrebné dokrmovanie, čo sa stáva zriedkavo, takmer nikdy nie
je nevyhnutné použiť fľašu. Dokrmovanie sa môže uskutočniť laktačnou
pomôckou (prednostná metóda), pohárikom, po prste a množstvom ďalších
metód, bez použitia fľaše. Cumlík takmer nikdy nie je potrebný, ak sa
dieťa dobre dojčí.
10. Treba podporovať zakladanie podporných skupín mimo nemocnice a zabezpečiť, aby matky boli pred prepustením z nemocnice o nich informované.
Keďže sme stratili celú generáciu alebo aj viac skúsených dojčiacich
starých mám, ktoré zvykli svojim dcéram radiť pri dojčení, musí byť
dostupná iná forma pomoci. Môžu to urobiť poradkyne pri dojčení, duly
alebo sestry obvodných lekárov, ale informácie musia byť zhodné a každá
matka potrebuje čo najskôr podrobné ďalšie sledovanie. Je smutné, že
často najmenej kvalifikovaným na poskytnutie tejto podpory a ďalšieho
sledovania je lekár, hoci sú aj výnimky.
Publikované v: Dr. Jack Newman´s Guide to Breastfeeding (preložené s láskavým dovolením autora)
Autor: Jack Newman, MD, FRCPC 2004
Preklad: MAMILA, o. z., 2009, revízia 2013
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára