Medzinárodný kódex marketingu náhrad materského mlieka

(Materiál vydala Svetová zdravotnícka organizácia)

Používanie pokračovacích umelých mliek   

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča počas prvých šiestich mesiacov života výlučné dojčenie na zabezpečenie optimálneho rastu, vývoja a zdravia. Matky by mali v dojčení svojich detí pokračovať aj po šiestich mesiacoch života do veku dvoch rokov alebo dlhšie a zároveň im ponúkať bezpečné a vhodné príkrmy, aby sa tak pokryli ich vyvíjajúce sa výživové potreby.¹ V roku 1987 Komisia Codex alimentarius definovala pokračovacie umelé mlieko ako „jedlo určené ako tekutá súčasť stravy dojčiat od 6. mesiaca a pre malé deti.“2

Svetová zdravotnícka organizácia však zastáva názor, že materské mlieko zostáva naďalej najvhodnejšou tekutou súčasťou výživy, ktorá je postupne čoraz pestrejšia, a to pre väčšinu detí medzi 6. – 24. mesiacom života je naďalej materské mlieko po tom, čo sa začalo so zavádzaním príkrmov. Navyše pre deti, ktoré z rôznych dôvodov nie sú dojčené či ktoré prestanú byť dojčené pred odporúčanou dobou dvoch rokov či viac, existujú prijateľné zdroje mlieka.³

V roku 1986 Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA) uviedlo, že „používanie špeciálnych umelých mliek (takzvaných „pokračovacích“ či „batoľacích“ mliek), ktoré sa objavilo v niektorých krajinách, nie je potrebné.“⁴

Svetová zdravotnícka organizácia okrem toho trvá na tom, že pokračovacie mlieka sú nielen nepotrebné, ale ak sa používajú ako náhrada materského mlieka od šiestich mesiacov a neskôr sú i nevhodné. Súčasné zloženie pokračovacích umelých mliek vedie k zvýšenému príjmu bielkovín a zníženému príjmu esenciálnych mastných kyselín, železa, zinku a vitamínov skupiny B v porovnaní s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie pre primeraný rast a vývin dojčiat a detí. ^{2, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11}

Záverom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa výlučné dojčenie. Následne by mali byť zavedené miestne výživné jedlá, pričom dojčenie by malo pokračovať do dvoch rokov alebo dlhšie. Pokračovacie mlieka sú preto zbytočné. Okrem toho pokračovacie mlieka nie sú z hľadiska ich zloženia vhodnou náhradou materského mlieka.

 

Marketing pokračovacích mliek

Hoci pokračovacie mlieka nie sú potrebné, a ak sú používané ako náhrada materského mlieka, sú nevhodné, napriek tomu ich reklama a marketing môže spôsobiť zmätok a môže mať negatívny vplyv na dojčenie.

Mnoho štúdií rozhodne naznačuje priamy súvis medzi marketingovými stratégiami súvisiacimi s pokračovacími umelými mliekami a ich vnímaním a následným používaním ako náhrad materského mlieka. V mnohých prípadoch sa obal, názov a označovanie pokračovacích umelých mliek podobá na umelé mlieko určené do veku šiestich mesiacov. To vedie k nejasnostiam ohľadne účelu daného produktu, teda k tomu, že pokračovacie mlieko je vnímané ako náhrada materského mlieka. To môže spôsobiť jeho skoré zavedenie, čím sa podkopáva výlučné dojčenie do 6. mesiacov života a udržanie dojčenia do dvoch rokov a dlhšie.^12,13,14,15

V roku 2010 Svetové zdravotnícke zhromaždenie (WHA) uviedlo, že „propagácia náhrad materského mlieka a niektorých komerčne vyrábaných detských výživ pre dojčatá a malé deti podkopáva pokrok vo výžive dojčiat a malých detí“, a vyzvalo „výrobcov a distributérov výrobkov pre dojčatá, aby konali plne v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodného kódexu o marketingu náhrad materského mlieka a príslušných následných rezolúcií WHA.“¹⁶

Vyvstáva teda otázka, či pokračovacie mlieka spadajú pod Medzinárodný kódex o marketingu náhrad materského mlieka (ďalej len „kódex“).¹⁷

Kódex predstavuje súbor odporúčaní, ktorý má regulovať marketing náhrad materského mlieka, dojčenských fľašiek a cumlíkov. Cieľom kódexu je „prispievať k poskytovaniu bezpečnej a primeranej výživy detí prostredníctvom ochrany a podpory dojčenia, prípadne zabezpečením náležitého používania náhrad materského mlieka, keď sú nevyhnutné, a to na základe primeraného informovania a prostredníctvom vhodného marketingu a distribúcie“.18

Kódex sa „vzťahuje na marketing a aktivity spojené s marketingom týchto produktov: náhrady materského mlieka, vrátane umelých mliek, iné mliečne produkty, jedlá a nápoje, vrátane príkrmov podávaných fľašou, ak sú propagované alebo akokoľvek inak prezentované ako vhodná náhrada materského mlieka, či už čiastočná alebo úplná, s úpravou alebo bez úpravy, ...“¹⁹

Tak, ako to uvádza množstvo štúdií,^12-14 hoci pokračovacie mlieka nemusia byť propagované výslovne ako náhrada materského mlieka, zdokladované marketingové stratégie týkajúce sa obalu, značky a označenia môžu ovplyvňovať matky, aby používali pokračovacie mlieka buď počas prvých 6. mesiacov alebo prípadne, aby prestali dojčiť po skončení tohto obdobia. 

Pod kódex teda spadá aj marketing alebo iná propagácia pokračovacích mliek ako vhodnej náhrady materského mlieka, či už čiastočná alebo úplná, s úpravou alebo bez úpravy. Kódex sa týka aj pokračovacích mliek, ktoré sú propagované tak, že to má za výsledok, že tento produkt je vnímaný ako čiastočná alebo úplná náhrada materského mlieka.

Originál dokumentu:

http://www.who.int/nutrition/topics/WHO_brief_fufandcode_post_17July.pdf

---

^{1 WHO, UNICEF. Global Strategy for Infant and Young Child Feeding, Geneva, World Health Organization, 2003.}

^{2 Codex Standard for Follow-Up Formula, CODEX STAN 156-1987. Štandard Kódexu pre pokračovacie umelé mlieka bol prijatý Komisiou Codex alimentarius na svojom 17. zasadaní v roku 1987. Dodatok k sekcii Označovanie produktov bol prijatý v roku 1989 na 18. zasadaní. V júli 2013 bolo na 36. zasadaní Komisie Codex alimentarius dohodnuté, že sa začne s revíziou existujúceho Štandardu Kódexu pre pokračovacie umelé mlieka (CODEX STAN 156-1987). Revízia zváži otázky, ako je vekový rozsah cieľovej populácie, definícia produktu a úloha takýchto produktov vo výžive a potrebu takého štandardu.}

^{3 Prijateľné zdroje mlieka zahŕňajú plnotučné mlieko, kvasené mlieko alebo jogurt alebo komerčné umelé mlieko. Umelé mlieko je možné použiť, ak je dostupné, cenovo prístupné, je možné ho používať bezpečne a poskytuje výživové alebo iné výhody oproti živočíšnemu mlieku. Guiding principles for feeding non-breastfed children 6-24 months of age. Geneva, World Health Organization, 2005.}

^{4 World Health Assembly Resolution 39.28, 16 May 1986.}

^{5 PAHO,WHO. Guiding principles for complementary feeding of the breastfed child. Washington DC, Pan American Health Organization, 2003.}

^{6 Ziegler EE, Fomon SJ. Potential renal solute load of infant formulas. J Nutr 1989; 119 (12 Suppl): 1785-1788.}

^{7 Complementary feeding of young children in developing countries: A review of current scientific knowledge. Geneva, World Health Organization, 1998.}

^{8 WHO, FAO. Vitamin and mineral requirements in human nutrition, 2nd ed. Geneva, WHO, FAO, 2004.}

^{9 FAO, WHO, UNU. Protein and amino acid requirements in human nutrition. Report of a joint FAO/WHO/UNU expert consultation (WHO Technical Report Series No. 935). Geneva, World Health Organization, 2007.}

^{10 Dewey KG, Brown KH. Update on technical issues concerning complementary feeding of young children in developing countries and implications for intervention programs. Food Nutr Bull 2003; 24:5-28.}

^{11 Codex Standard for Infant Formula and Formulas for Special Medical Purposes Intended for Infants. CODEX STAN 72 – 1981.}

^{12 Scientific Advisory Committee on Nutrition, United Kingdom, Infant Feeding Survey 2005: A commentary on infant feeding practices in the UK, position statement by the Scientific Advisory Committee on Nutrition, 2008.}

^{13 Nina J Berry, Sandra Jones, Don Iverson, It’s all formula to me: women’s understandings of toddler milk ads, Breastfeeding Review, Vol. 18 No. 1, 2010.}

^{14 Sobel H. et al. Is unimpeded marketing for breast milk substitutes responsible for the decline in breastfeeding in the Philippines? An exploratory survey and focus group analysis. Social Sciences & Medicine 2011; 73: 1445-1448.}

^{15 Mintzes B. Regulation of formula advertising in the Philippines and promotion and protection of breastfeeding: A commentary on Sobel, Iellamo, Raya, Padilla, Olivé and Nyunt-U. Social Sciences & Medicine 2011; 73: 1449-1451.}

^{16 World Health Assembly Resolution 63.23, 21 May 2010.}

^{17 World Health Assembly Resolution 34.22, 21 May 1981. The International Code of Marketing of Breast-milk Substitutes was adopted in the form of a recommendation under resolution 34.22.}

^{18 Article 1, International Code of Marketing of Breast-milk Substitutes, World Health Organization, Geneva, 1981.}

^{19 Article 2, International Code of Marketing of Breast-milk Substitutes, World Health Organization, Geneva, 1981.}

Preklad: MAMILA, o. z., 2013
Tento materiál sa môže kopírovať a šíriť bez predchádzajúceho dovolenia s podmienkou, že nie je použitý v žiadnom kontexte, ktorý by porušoval Kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka (1981) a následných rozhodnutí World Health Assembly.